Photo by: Paolo Nicolello on Unsplash
Ryžové polia, chuť kávy či sladkých čajov a nakoniec, stádo bláznivých opíc. Salamat datang di Bali
PRÁVE ČÍTAŠ BLOG Z BALI: deň piaty
Štyri veľké izby, každá s obrovskou manželskou posteľou a terasou, na ktorej má každá izba vlastný bazén. Areál plný domčekov a osvetlené chodníky lemujú vysoké palmy z každých strán. Prichádzame na ubytovanie večer, keďže naša loď meškala.
Opäť nás víta milý a usmiaty personál s welcome drinkom. Ochotne nám zabezpečujú vodiča na zajtrajší výlet na ryžové polia a do opičieho pralesu.
Zajtra je pred nami piaty deň nášho tripu. Do konca tripu sa budeme zdržiavať už len na Bali.
Kedže nás cestoval nepárny počet, musel byť niekto na izbe sám. Áno, celú izbu som mal len a len pre seba. Teraz môžem s chuti povedať, že túto noc som sa vyspal ako bábätko.
Utekáme na raňajky, ktoré boli len kúsok od našich domčekov a kde sme si ešte včera večer objednali okrem vodky na rozpálenie žalúdkov aj palacinky a omeletu na ráno. Musíme si pohnúť lebo o chvíľu príde auto s vodičom a boli by sme neradi, keby na nás dlho čaká.
Hádžeme do prázdnych žalúdkov omeletu a palacinky s čerstvým pomarančovým džúsom. V diaľke vidieť, že pred recepciu dorazilo auto. To bude určite naše.
Sudi je našim nie len šoférom, ale tentokrát aj sprievodcom, ktorý nás prevedie ryžovými terasami- Tegallalang. Kdekoľvek na Bali stojí zato navštíviť ryžové polia a pokochať sa úžasnou scenériou terasovitých políčok, zamyslieť sa nad geniálne jednoduchým zavlažovacím systémom a uvedomiť si koľko námahy dá vypestovať trochu ryže… Na Bali pestujú tri rôzne druhy ryže, ktorá sa zberá dva až trikrát do roka.
No skôr ako sme sa vydali úzkymi premočenými cestičkami cez ryžové polia máme možnosť ochutnať kávu či rôzne čaje. Chuť čajov ti prenikala všetkými chuťovými bunkami na jazyku. Čo sa týka kávy, ochutnali sme aj luwak čo v indonézštine označuje cibetku, kunovité zvieratko živiace sa hmyzom, malými živočíchmi a tropickými plodmi teda aj kávou.
Ryžové polia sme zdolali za približne 2 a pol hodiny a v tom teple to bola veru makačka. No uvedomili sme si čo všetko je potrebné spraviť aby sa hotový produkt dostal k nám na pulty obchodov a koľko driny a námahy za tým stojí. Ryžové polia menia svoju farbu v priebehu roka. Najskôr sú krásne hráškovo zelené a neskôr, keď prichádza čas zberu, zožltnú.
Sprievodca Sudi bol hinduista telom i dušou. Ľudia vo viere hinduizmu idú ráno do miestneho chrámu a obetujú kvety a jedlo bohu. Niektorí umyjú sochu a ozdobia ju červeným a žltým práškom. Skoro v každej domácnosti majú kútik alebo aj miestnosť na uctievanie obľúbeného rodinného boha. Niekde je obľúbeným bohom Ganéša, boh s hlavou slona. K nemu sa ľudia modlia najmä o úspech lebo je známy ako taký, ktorý odstraňuje prekážky.
Sudi pracuje pre hotel, v ktorom sme ubytovaní a popri tom robí sprievodcu. Je veľká škoda, že s nami nemohol aj do opičieho pralesa, nakoľko musel ísť na letisko vyzdvihnúť ďalších hostí.
A preto po viac ako hodinovej túre cez polia, vychádzame na opačnej strane ako sme vošli. Kráčame na parkovisko k autu a za pochodu sa zastavujeme v malých obchodíkoch zo suvenírmi. Nechceme Sudiho zdržiavať a preto všetko zjednávame rýchlo. Ja som v zjednávaní neuspel a klobúk, ktorý nosia hospodári na ryžových poliach, ma vyšiel 300% drahšie ako je jeho skutočná cena.
Ďalšia naša zástavka je opičí prales. Tu už si sprievodcov budeme musieť robiť sami.
Z okna auta sledujem okolie dediny. Cesty sú opäť plné skútrov predbiehajúc sa jeden cez druhého. Na jednom sa viezol mladý manželský pár spolu s dieťaťom, na druhom osamelý pán s naskladanými bandaskami zviazanými do jedného obrovského klbka. Na okraji cesty stojí žena v dlhých šatách a na hlave má veľkú tácku plnú čerstvého ovocia a zeleniny, čakajúc kedy bude cesta voľná aby mohla prejsť bezpečne na druhú stranu. Vychádzame z rušných ulíc a všade naokolo kam sa pozriem príroda. Všade samá zeleň. Toto je Bali.
Opičí prales som si predstavoval trochu inak, trochu ako byť v strede džungle. V skutočnosti to aj bol jeden veľký prales, no pekne upravený.
Tento prales sa nachádzal v meste, no mal obrovskú polohu. Bol to taký park pre opice. Tie dokonca behali aj po rušnom meste naokolo a skákali pred idúce auta. Dopravná značka, pozor opice!
Vchádzame do pralesa po upravenom chodníku a dávame si pozor na všetky osobné veci, kedže sú veľmi prefíkané. Stačí im chvíľa nepozornosti a máš po šiltovke, mobilnom telefóne či okuliaroch. Nachádzajú sa tu lavičky, na ktorých vysedávajú turisti a sledujú preskakujúce opice z jednej strany na druhú. Je ich tu neskutočne veľa a sú na každom kroku a máš pocit, že ťa z každej strany aspoň jedna sleduje a kuje plán ako ti niečo ukradnúť.
Nachádza sa tu približne 5 druhov opíc a majú tu aj svoj vlastný cintorín. Prechádzali sme sa pralesom a sledovali život opíc. Bola to taká kľudná, oddychová prechádzka. Obklopení stromami z každej strany sme sa aspoň na nejaký čas skryli pred slnkom.
Cestou domov sme sa ustavili v bankomatoch, s ktorými už od príchodu máme problém. Buď nám nevydá peniaze, no peniaze z účtu odídu alebo vydá, ale iba niekomu z nás a tiež sme sa ustavili v supermarkete, kde sme si kúpili na večer víno.
Už by sa po toľkých dňoch patrilo aj niečo popiť a ešte k tomu, keď máme ubytovanie s bazénom na izbe.
TRIP NAPRIEČ OSTROVOM BALI MÁ 8 ČLÁNKOV
0 Komentáre
Najnovšie články
#SRDCOMDOBRODRUH
- Čo ponúka krajina, ktorá je prezývaná aj ako srdce Stredomoria? 3. augusta 2020
- Pár kilometrov od luxusných budov, nájdeš starodávny Orient Dubaja. Nenechaj si ho újsť! 22. júna 2020
- Kam môžu Slováci cestovať bez toho, aby po návrate domov od nich vyžadovali negatívny test? 21. júna 2020
- Koronavírus mi prekazil všetky plány. Moja prvá letenka v roku 2020 smeruje na Maltu! 17. júna 2020
- Zaujímavé miesta, ktoré odporúčam vidieť na Bali! 29. decembra 2019