Vodopády, na ktorých niektorí z nás prekonali svoj strach. Opäť sa nám potvrdilo, že Bali je proste raj

Photo by: Artem Beliaikin on Unsplash

Vodopády, na ktorých niektorí z nás prekonali svoj strach. Opäť sa nám potvrdilo, že Bali je proste raj

PRÁVE ČÍTAŠ BLOG Z BALI: deň siedmy

Ráno sa zobúdzame do kriku. Baby majú na izbe jaštericu. Chuderka jašterica sa bála viac ako ony. Krik sme už brali ako samozrejmosť, aj pri večernom sprchovaní im na návštevu do sprchy cez škáru vbehla do vnútra. Na Bali sú jašterice všade ako u nás cez leto muchy 🙂  

Mali sme o zábavu postarané 🙂 

Až dnes ráno zisťujeme v akej výške sa nachádzame. Pri raňajkách sme mali výhľad na les pred sebou a v diaľke sa tiahli dedinky, cez ktoré budeme onedlho prechádzať na skútroch. Dnes sme sa opäť rozhodli si požičať skútre a navštíviť zaujímavé miesta sami.

Skôr ako vyrazíme triedime svoje oblečenie a využívame možnosť si veci oprať v hostely. Usmiaty dedinčan, ktorý nám v noci ponúkol čaj a na raňajky spravil chutné palacinky a omeletu, nám z ochotou berie veci a oznamuje, že zajtra ráno si ich môžeme vyzdvihnúť. Zároveň nám vybavil skútre a opäť s úsmevom nás vyprevádza na naše ďalšie spoznávanie ostrova.

Vôbec nemám pojem o tom koľký deň sme tu a aký deň vlastne je či koľko hodín je u nás na Slovensku. Občas každý z nás telefonuje so svojimi rodičmi či polovičkami a na otázku “Ako tam je?” ťa napadne neskutočne veľa myšlienok, ktoré chceš povedať a nevieš, ktorou začať.

Ešte prikladám menšie video zo včera, kedy sme pri večeri ochutnávali ovocie.

Berieme skútre a kývame nášmu hostiteľovi, ktorému sa pomaly strácame v diaľke. Ako prvé miesto nám odporučil vodopád nachádzajúci sa len neďaleko a tak sem sním.

Neviem čo je horšie rozbité cesty alebo prudké zákruty a serpentíny… Opäť trúbime do zákrut aby o nás oproti idúce auto či skúter vedelo. Trúbenie som zažil v Izraeli aj v Maroku. Normálna vec. Skús zatrúbiť len tak niekde na Slovensku, už aj budeš mať problém s nejakým zakomplexovaným blbcom. 

Dnes by sme chceli stihnúť čo najviac vodopádov a po svetle sa vrátiť domov. Vodopády sme stihli, ale to svetlo už nie.

Čaká nás dlhá cesta. Asi hodinu na skútroch po ceste plnej áut a skútrov obiehajúcich sa jeden cez druhého. Dokonca sme sa dostali na križovatku, kde platilo pravidlo kto skôr zatrúbi ten ide, inak bola väčšinou križovatka označená semaforom.

Blížime sa k severnej pláži ostrova v meste Lovina, kde pod stromami oddychujú miestny a pokrikujú po nás, aby sme si kúpili niečo z ich stánku. Patrí medzi kľudnejšiu pláž ako je tomu na juhu Bali v oblasti Kuta či Legian. Neďaleko sa nachádza budhistický chrám Brahma Vihara Arama. 

Rozhodli sme sa nekúpať, zdala sa nám voda špinavšia a tak sme sa len poprechádzali a vyrazili na túru po vodopádoch, kde sme strávili väčšinu dňa.

Vodopád Aling Aling na severe Bali v sebe skrýva dobrodružstvo. Na Bali je veľa vodopádov, no vodopád Aling Aling je najpôsobivejší z vodopádov na Bali! Celá táto krása začína vysokým vodopádom, ktorý pokračuje ďalej a vytvára za sebou ďalšie 3 menšie vodopády. 

Napríklad vodopád Kroya ponúka možnosť zoskočiť s malého “skalného výbežku” či zošmyknúť sa dolu po vodopáde. Na túto možnosť čakalo pri vodopáde veľa odvážlivcov a striedali sa tam ako v nejakom aquaparku na tobogán. Ani nestihol zoskočiť a už som ho videl ako uteká naspäť skočiť si ďalšie kolo.

Na tieto vodopády, ktoré sa nachádzajú v oblasti Munduk, približne 2km od Ubudu, je možné vydať sa preskúmať samostatne alebo zo sprievodcom, za ktorého si treba priplatiť. Jeden z nich nám dobrovoľne strážil veci a ďalší dvaja nám robili parádne zábery na go pro či mobil pripevnený na stabilizátore. 

Opäť zo všetkých strán si bol obklopený zeleňou a vodou stekajúcou zo všetkých strán po skalách, šum vodopádu sa miešal s pokrikom ľudí skákajúcich z útesu do osviežujúcej horskej vody. Spolu s nami sa tu nachádzalo pár turistov, takže to bolo veľmi pokojné miesto. Aj medzi nami sa našiel jeden odvážlivec, ktorý sa rozhodol skočiť, Maroš.

Vodopády boli prepojené malými úzkymi cestičkami, občas sme museli zdolať lozenie po mokrých a ostrých kameňoch. Bola to jedna veľká džungla. Toto sú miesta, na ktorých človek zabudne na všetko a nechá sa unášať tou nádhernou prírodou naokolo. 

Domov sme sa rozhodli vrátiť sa inou trasou ako sme prišli. Trasa bola kľukatejšia a náročnejšia, ale  za to ponúkala možnosť vidieť krásny západ slnka či končiny, kde sa prales stretával s civilizáciou. Mokré cesty značili, že vystupujeme skútrami vyššie a vyššie. Studený vzduch do nás vrážal keď sme sa rútili tmavými ulicami obklopenými lesom a zvukmi zvierat.

Príroda na Bali sa nedá opísať slovami, to proste musí človek zažiť.

Zastavujeme v malom obchodíku, ktorý bol zároveň aj domom. U nás na Slovensku garáž pre auto, na Bali rodinný domček s dvoma miestnosťami. Predajňa a izba, kde spia rodičia s deťmi. Pri vstupe nás vítal pán, ktorý nám ochotne predal cigarety a natankoval do skútra benzín. Malý chlapec nám zakýval na cestu a my sme pokračovali ďalej.

Už sme boli fakt premrznutý a čo je horšie bez peňazí. Nemali sme ako zaplatiť ubytovanie a oblečenie, ktoré sme si dali oprať. Bankomat nebol v širokom okolí a ak by bol, je dosť možné, že nám nevydá peniaze, nakoľko máme problém s vyberom peňazí z bankomatu už od kedy sme prišli.

Ešte nejaký čas blúdime mestom a hľadáme bankomat a hodil by sa aj supermarket. Ani jedno sme nenašli. Nakupujeme v malom obchodíku, kde je možné platiť kartou a kupujeme si niečo na večeru. Sme tam stredobodom pozornosti. Ceny za jedlo, ktoré sme si kúpili predavačka hádzala len tak z brucha. 

My sme boli spokojní, že máme niečo pod zub a odchádzame s malou dušičkou na hostel. Domácemu vysvetľujeme situáciu a dohodli sme sa, že ráno všetko vyplatíme.

TRIP NAPRIEČ BALI MÁ 8 ČLÁNKOV. PRÁVE SI PREČÍTAL...

TRIP NAPRIEČ OSTROVOM BALI MÁ 8 ČLÁNKOV