Z hlavného mesta Tel Aviv do Jeruzalemu a ešte ďalej…

Z hlavného mesta Tel Aviv do Jeruzalemu a ešte ďalej…

PRÁVE ČÍTAŠ BLOG Z IZRAELU: DEŇ PRVÝ A DRUHÝ

O 10:00 sme pristáli v Tel- Aviv. Spolu s batožinou nás čakala pasová kontrola, kde sa každého z nás pri okienku spýtali pár otázok a pustili nás ďalej.

Letisko v Tel Aviv je nádherné. Na krajinu akú sme si predstavovali dosť luxusné. Uvidíme čo nás čaká ďalej, aj keď z fotiek sme už vytušili, že hlavné mesto je na vyššej úrovni ako to naše. Aj to bola jedna z výhovoriek, ktorou nás  odhovárali od tejto krajiny.

Blížime sa k ubytovaniu? “Hej, tamto je ten hotel.” Ozval sa Maroš, ktorý mal na starosti navigáciu. Očakávali sme nádhernú budovu hneď pri mori, avšak na naše prekvapenie to bolo trochu inak. Zašitá budova, ktorá vyzerala úplne inak ako na fotkách z bookingu. Ďalším prekvapením bolo, že tam nikto nebol a vôbec nikto nás nečakal.

Približne 10 minút čakania a prišla pani, ktorá to mala “na starosti”. Po anglicky nevedela ani ceknúť a tak rukami nohami sme sa jej snažili vysvetliť, že túto noc tu máme bývať. 

Izby boli krásne a čisto zariadené. Výhľad na Stredozemné more sme mali ako na dlani.

No dlho nás to tam neudržalo a naše cesty smerovali do mesta. Čakal nás totiž náš prvý západ slnka v Izraeli. Počasie nebolo najlepšie, keďže pri mori dosť fúkalo, ale ani to nám nezabránilo si to poriadne vychutnať. Tak ako sme si  potom išli vychutnať košer pivo Goldstar do baru na Metzitzim beach.

Slnko rýchlo zapadalo za more a to sme nestihli ešte časť mesta Jafa… Čo je veľká škoda, kedže je považovaná za jedno z najkrajších miest Izraela. Spája sa tam vôňa Blízkeho východu a Európy. V Tel-Avive si na svoje prídu aj partie mladých ľudí, ktorí majú chuť sa zabaviť a odreagovať v bare. 

Cesta vlakom z Tel-Aviv do Jeruzalema, za necelých 6 €, prebehla bez jediného problému. Tu nás dokonca prvý krát oslovil domáci. Zaujali ho naše batohy a domyslel si, že sme turisti, ktorí prišli spoznávať jeho rodnú krajinu. Bol to sprievodca, ktorý nám dal užitočné rady pred návštevou Jeruzalema a spríjemnil nám deň.

Hovoril aj o nepokojoch, ktoré tam pred nejakým časom boli, ale zároveň nás upokojoval, že sa nemáme báť a vraj sa nám bude mesto veľmi páčiť. Bol to prvý človek, s ktorým sme sa dali v Izraeli do reči.

Jeruzalem sa delí na nové a staré mesto, ktoré je oddelené vysokou hradbou, ktorá ho robí úplne výnimočným. Prelína sa tu prítomnosť s minulosťou. V roku 1981 UNESCO zapísal Staré mesto na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva. Rozdeľuje sa na časti podľa náboženstiev. Hoci je tento štát z juhozápadnej Ázie židovský, žijú tu medzi sebou v pokoji aj moslimi, kresťania či arméni a preto budete mať možnosť tu stretnúť čierno odetých mužov ponáhľajúcich sa do synagógy. Počuť budete hlas muezzina, volajúceho moslimov k modlitbám, či vyzváňanie zvonov na kostolných vežiach.

Nachádza sa tu aj najväčší trh, tvorí asi 3/4 starého mesta. Je zmesou tržnice a domáceho života. Nájdete tu všetko. Od rôznych pokrmov, ovocia, zeleniny, ktoré si domáci sami dopestovali až po prenikavú vôňu korenín. Taktiež nechýba domáca tvorba výrobkov z porcelánu. Tieto miesta sú známe tým, že ak chceš niečo kúpiť, musíš vedieť dobre zjednávať ceny. 

Bývať sme sa rozhodli v starom meste. Lákalo nás čo najviac čerpať atmosféru a byť v blízkosti rozmanitej kultúry historického mesta. 

Náš hostel vyzeral ako jedna veľká jaskyňa. Žiadne okná, všade samý kameň a diery v strope. Bolo to veľmi zaujímavé ubytovanie. Zmena. Na izbe nás bolo 19, ale tak, o tom je pravdaže hostel. Stálo nás to 10 € na noc a mali sme možnosť spoznať nových ľudí. Aj o tom je cestovanie. 

Kedysi boli niektoré časti starého mesta zasypané. Neskôr boli znova obnovené a ľudia sa do týchto “jaskýň” nasťahovali alebo si vytvorili zdroj príjmu v podobe hostelov. Aspoň takto nám to bolo povedané. V jednom z nich sme mali tu možnosť prenocovať.

Ubytovanie bolo to posledné čo nás momentálne zaujímalo, pretože vonku na nás čakali pamiatky Jeruzalema.

Prvou zastávkou bol Múr nárekov, inak nazývaný aj Západný múr. Je pozostatkom západnej časti hradby, ktorá obklopovala Chrámovú horu v Jeruzaleme. Z celého sveta sem prichádzajú veriaci, ktorí vyslovia svoje modlitby a zároveň napísané na kúsku papiera ich vkladajú do štrbín múru. Je to najposvätnejšie miesto židov.

Zaujímalo nás ako vznikla táto tradícia vkladania prianí do múrov a od kedy sa to traduje. Podľa miestnych je to už viac ako 300 rokov, keď rabín poslal k múru svojich študentov s modlitbou napísanou na papieri, pretože cestu k nemu nemohol podstúpiť.  

Ďalšia naša zastávka sa nachádzala už mimo starého mesta a tak sme vyšli z hradieb a vydali sa na Olivovú horu. Ako sme vchádzali alebo vychádzali sme sa nevyhli prísnym kontrolám. Bezpečnosť je prvoradá. Ako prvú je možné navštíviť Getsemanskú záhradu cestou na Olivovú horu. Podľa biblie sa tu Ježiš poslednú noc pred ukrižovaním modlil. Nachádza sa tu aj Kostol všetkých národov. 

Už celé stáročia sa trikrát denne Židia počas modlitieb obracajú smerom k Chrámovej hore. Podľa učenia Kabaly sa modlitby z celého sveta dostanú najskôr na toto miesto a až potom vystúpia smerom k nebu. V Talmude sa píše: „Ak sa niekto modlí mimo Izraela, mal by nasmerovať svoje srdce smerom k nemu. Ak sa niekto modlí a nachádza sa v Izraeli, mal by nasmerovať svoje srdce k Jeruzalemu. A tí, ktorí sa modlia priamo v Jeruzaleme by mali nasmerovať svoje srdcia k Chrámovej hore.“

Vedie nás strmý kopec a tak sme si dali riadne do tela. Avšak, ten výhľad z Olivovej hory na celé staré mesto, ktoré sme zrazu mali ako na dlani bol prekrásny. V diaľke matné záblesky svetiel nového moderného mesta. Hradby starého historického mesta sa rozsvietili do pouličnej žltej farby, keď zapadol posledný slnečný lúč. Výhľad na celé mesto bol naozaj nádherným  ukončením dňa v Jeruzaleme. 

Čakala nás už iba výdatná večera a pomalá prechádzka dole z Olivovej hory. V reštaurácii sme ochutnali pravú domácu izraelskú kuchyňu, hummus, falafel a konečne sme sa poriadne schuti najedli. 

TRIP NAPRIEČ IZRAELOM MÁ 5 ČLÁNKOV. PRÁVE SI PREČÍTAL...

TRIP NAPRIEČ IZRAELOM MÁ 5 ČLÁNKOV