Photo by: Anna Nesterova on Unsplash
Práve som priletel domov z Dublinu a už aj prebalujem veci vo svojom batohu. Mením ich za nejaké jarné, ide sa na Cyprus, kde by malo byť cez deň príjemné slnečné počasie. Doma som sa zdržal asi iba 4 hodiny a smerujem naspäť do Bratislavy.
Pristávame na južnej časti ostrova, prestierajúcom sa v stredozemnom mori a to v meste Pafos, kde sa dlho nezdržíme a nechávame si toto mesto ako perličku posledného dňa. Rozhodli sme sa požičať si auto aby sa nám jednoduchšie krajinou cestovalo, aj napriek tomu, že sa tu jazdí v opačnom pruhu, čiže v ľavo. Šofér som ja a po návrate z Dublinu, taktiež krajina, kde sa jazdí v opačnom pruhu, som mal aj taký menší strach.
Otváram dvere a sadám do auta, na prvý pokus mi to nevyšlo. Na ten druhý som sa zorientoval a uvedomil si, že aj volant ma čaká na druhej strane, tentokrát po pravej. Boh žehnaj automaty! Neviem si predstaviť riadiť s ľavou rukou.
Ako prvú cestou navštevujeme olivovú farmu o ktorej si viac prečítaš v predchádzajúcom článku Olivová farma ponúka všetko pre milovníkov olív a dokonca ešte viac.
Naša cesta po ochutnávke olív smeruje do Larnaky, prístavného mesta na juhovýchodnom pobreží. Nachádza sa tu moslimská mešita z 1816. roku Hala Sultan Tekke. Rozhodli sme sa ju navštíviť, kedže sa nachádza blízko našeho druhého záchytneho bodu a to soľného jazera v ktorom nájdete stovky voľne žijúcich plameniakov. My sme to štastie nemali a plameniaky sme videli len z dielky. Snažili sme sa kním dostať na druhu stranu jazera, ale každým krokom ku ním sa nám zdalo že sa vzdialujú a trvalo by nám dlhé hodiny obijsť jazero.
Prvú našu noc sme riešili ubytovanie v Larnake. Blízko pláže, ktorú sme mali v pláne navštíviť hneď ráno a vychutnať si v kľude raňajky.
Hovoríme si, že musíme skúsiť aj niečo tradičné, ale až zajtra. Dnes dáme McDonald, opäť tradícia, neodísť z krajiny pokial neskúsim McDonalds. Stále som názoru, že tomu nášmu sa žiadna krajina zatiaľ nevyrovnala. Užívame si raňajky na pláži Finikoudes Beach, kde už z rána sa to tu plní bežcami, ktorý si privstali a narozdiel od nás sa rozhodli zdravo začať deň.
Kedže máme jarné počasie, pláž zýva prázdnotou, čo tu len pár jedincov chytá prvý bronz. My medzi nimi nebudeme, pokračujeme ďalej v našej ceste.
Slnko sa pomaly stráca z obzoru a oblohu sfarbuje do červeno-žltej farby. Na túto noc sme ubytovanie popredu neriešili a zhodli sme sa, že to doriešime na mieste a podľa toho v akom meste sa budeme nachádzať. Ayia Napa bola tak krásna, že sme sa rozhodli sa tu niekde navečerať a ubytovať.
S ubytovaním to bol menší problém, kedže bolo veľa hodín a málokto bol ochotný nám poskytnuť o takomto čase izbu cez Airbnb, sme to nakoniec poriešili cez Booking. Ten ma nikdy nesklamal.
Opäť padla myšlienka ochutnať niečo mieste… a my sme opäť skončili pri burgroch.
Naša cesta z pokračuje naspäť do Pafosu, a to cez pohorie Throodos. Trocha sa cestou schladíme. Kto by to bol čakal, že tam bude sneh? Všetci! Iba my sme sa akosi pozabudli.
V Pafose nás čaká kamarát zo Slovenska, ktorý nás na noc ubytuje a zavedie do jeho obľúbeného baru na poriadnú žúrku.
Okno…
Srandujem 🙂
Do Pafosu prichádzame na večer, no cestou sme sa stihli zastaviť pozrieť Petra tou Romi, po našom Afroditine skaly a konečne sme sa odhodlali ochutnať aj niečo z domácej kuchyne. Teda ja, kamarát Robin zostal verný burgru a dievčatá si objednali kuracinu a pochutnali si štýlom, môžem ochutnať ?
Vrátim sa k Afriditinim skalám. Nachádzajú sa približne 20km od Pafosu a podľa historickej mytológie sa práve na tomto mieste s morskej peny mora zrodila bohyňa krásy a lásky Afrodita.
V Pafose sa dostávame k pamiatke Harbour Castle, je to relativne maličký hrad bez nejakej významnej expozície, skôr atrakcia s pekným výhľadom na more. Premňa moc nezaujímavé miesto. Poblíž hradu parkujeme auto a vybrali sme sa nakúpiť magnetky, bez ktorých by sme sa asi ani domov nemohli vrátiť.
A tu prichádza čas kedy sa poberáme spolu s kamarátom Kikom do baru a ideme si všetci spoločne užiť poslednú noc na Cypre, ten nám teda ukázal ako to tam chodí 🙂
A teraz už fakt, okno…