Sedíme v dvoch autách, baby v jednom a my chalani v druhom aute. Vodič nám dovolí pripojiť si iPhony a tak mu púšťame aj niečo zo slovenskej produkcie. Niektoré časti refrénu pesničky sa snaží zopakovať lámavým jazykom. Počas nášho pobytu nám do uší preniklo pár miestnych skladieb, ktoré sme si občas pustili aj na izbe hostela. Vodič hneď spoznáva hudbu a začal sa smiať. Potešilo ho, že sa nám páči ich domáca indonézska hudba, konkrétne šlo o kapelu z Bali.

Prechádzame okolo hotela Bedugal Taman Rekreasi a v tom nám vodič začne rozprávať príbeh. Hovorí sa, že hotel je prekliaty a obývajú ho duchovia. Päť hviezdičkový komplex nebol nikdy otvorený. V deň jeho otvorenia sa jeho brány neotvorili. Všetko zostalo na svojich miestach, veľké tanečné sály boli pripravené na otvárací ceremoniál, no nič sa nekonalo a hotel chátra už viac ako 10 rokov. Hovorí sa, že developer projektu zoslal kliatbu na svojich obchodných partnerov a karta sa voči nemu otočila a on zbankrotoval. V hotelovom komplexe sa teraz prechádzajú duchovia robotníkov, ktorí pri stavbe zahynuli. Objekt je momentálne strážený a vstup doň nieje jednoduchý.