Photo by: Dominic Krainer on Unsplash
Prvé dni nášho tripu strávime na susednom ostrove Nusa Penida. Epický ostrov obdarený nádhernými miestami
PRÁVE ČÍTAŠ BLOG Z BALI: Deň tretí
Po tom ako sme sa predchádzajúci deň vrátili vo večerných hodinách a odovzdali skútre som sa spolu s Marošom šľahol do bazéna, ktorý sme mali na hostely, ale za ten čas sme ho nemali ani kedy využiť. Voda bola osviežujúca po celom dni pálenia sa na slnku. Pri relaxovaní, kamkoľvek som sa pozrel, videl som ako nás z múru hostela sledujú malé jašteričky, ktoré na Bali stretnete všade.
Vedeli sme, že všetky sprchy obsadili dievčatá a potrvá to dlhých pár minút kým príde rad na nás.
Skoro ráno však vstávame, čaká nás tretí deň. Je čas si pobaliť všetky rozhádzané veci po celej izbe do jedného batoha. Vôbec nechápem ako sa mi tam toľko vecí zmestilo.
Good morning banda, je čas vyraziť. Dolu nás už čakajú šoféri, ktorí nás vezú do “prístavu”, odkiaľ vyplávame na susedný ostrov Nusa Penida, kde strávime túto noc. Je skoro ráno a vonku príjemne. Teplota sa na ostrove aj v noci drží na približne 23 stupňov. Lúčime sa na recepcii s pani, ktorá nás vítala prvý deň nášho príchodu.
Rozdelili sme sa do dvoch áut a blázniví a ukecaní šoféri nás dopravia na pláž Sunar Beach, odkiaľ vypláva náš trajek na susedný ostrov. Prechádzame uličkami, na ktorých je od rána rušno. Ľudia nakupujú čerstvú zeleninu a ovocie na trhovisku a my z okien auta sledujeme rušné dianie na ulici. Hemží sa to tu domácimi obchodníkmi, ktorí prekrikujú hluk skútrov a áut.
Cesta autom netrvala dlho a my s plnými vakmi šliapeme na pláž. Plno turistov postáva a čaká na povel od svojho sprievodcu. Malé trajekty odparkované pri brehu sa pomaly zapĺňajú a zrazu pribehne týpek a začína nám brať batožinu. Neboli sme si istí, či ju nakladá správne, ale vodič, ktorý snami prišiel nás ubezpečil, že je všetko v poriadku.
Nastupovanie na trajekt prebiehalo z pláže cez vodu. Bol to veľmi vtipný okamih, keď som videl to kvantum turistov snažiacich sa dostať na svoj trajekt cez tie silné vlny, no a my medzi nimi.
Zuzku táto vlna zvalila a na loď nastúpila celá premočená. Stáli pri nej asi traja muži, ktorí sa ju snažili rýchlo zodvihnúť. Pravdaže sme to všetci zobrali s humorom a neskutočne sme sa na tom bavili 🙂
Som tak strašne unavený, že sa teším ako si cestou pospím. Stávali sme o nejakej 6 hodine nadránom nakoľko naša loď vyrážala len skoro ráno alebo na obed, čo bolo pre nás už neskoro, nakoľko sme chceli už dnes spoznávať susedný ostrov. Pomoc s objednaním dopravy či už do prístavu odkiaľ vyplávame alebo trajektom, ktorým sa dopravíme na ostrov, nám pomohla Slovenka žijúca na Bali.
Chcem zaspať čo najskôr lebo cítim, že chytám morskú chorobu a to som tam len 10 minút… Zľava doprava, zpredu dozadu, nakláňa nás na všetky strany. Už nech vyštartujeme…
Opäť do vody, no tentokrát na ostrove Nusa Penida. Plavba trvala približne do jednej hodiny. Čakáme na svoje batohy a zastavujeme taxík, ktorým by sme sa chceli zviesť k nášmu ubytovaniu, ktoré je vzdialené cca 800 metrov.
Snažíme sa vyjednať cenu, no nepochodili sme. 5 Eur sa nám za tak krátku vzdialenosť zdala na cenové pomery na Bali moc, jemu sa zas nezdala tá naša ponuka 2 € a tak nás poslal peši, že to máme blízko a máme sa prejsť 🙂
Je neskutočné teplo takže slnko nás opeká z každej strany a už ani označenie faktor 50 na opalovacom kréme sa nám zdá, že vôbec nezaberá.
T-Rex Bay, Paluang Cliff , Pasih Uug alebo lepšie známy pod názvom ako Broken Beach. Spoločne sme sa zhodli, že k týmto miestam sa dnes dostaneme na skútroch. Bude to pohodlnejšie a mysleli sme si, že aj rýchlejšie… Vedeli sme aké cesty nás čakajú, ale že pôjdeme až tak dlho to sme veru nečakali.
Predtým, ale treba ešte natankovať a tak sa zastavujeme pri prvom drevenom regáli plnom fliaš Absolut vodiek. Dobehne k nám malé dievčatko s lievikom a pýta sa koľko litrov potrebujeme. V tých fľašiach sa nachádzal benzín. Každý sme si naliali po 2 litre zaplatili v prepočte nejaké 2 euríčka a šup sa na úzke cesty. Cestou stretávame samé skútre a občas sa vynorí z poza kľukatej zákruty auto, ktoré ale ešte predtým zatrúbi a my taktiež, aby sme o sebe vedeli a nezrazili sa.
Len pár kilometrov od cieľa začala doprava hustnúť, cesty boli úzke a kľukaté. Zabočili sme do uličky a vyšli na kopec, kde stáli dvaja chudí muži, ktorí sa pravdepodobne vracali z poľa, kedže mali na vozíku kopu suchej slamy. Pýtame sa ich či si tu môžeme na nejaký čas odložiť skútre a my by sme prešli peši. Asi by to bolo rýchlejšie, ako sa brodiť do kopca na skútroch v totálnej zápche. Domáci sa usmial a bez problémov nám ukázal miesto, kde si skútre môžeme odparkovať, kľudne aj na celý deň. Vyťahujem peňaženku, kedže som si myslel, že to nebude zadarmo. Páni sa pousmiali a náznakom ruky peniaze odmietli.
Skútre sme nakoniec nezaparkovali, kedže nám mladík, ktorý dopravu riadil oznámil, že už je všetko prejazdné. A tak prichádzame na miesto, z ktorého nie len mne padla sánka.
Neopísateľný pohľad z vtačej výšky na krásne priezračné modré more, ktoré sa rozprestieralo a strácalo v ďalekej diaľke. Pred sebou vidím dlhé schodisko smerujúce dolu k pláži Kelingking Beach.
Šum mora, zvuk slabo pofukujúceho vetra a všade na okolo sa to hemžilo všetkými jazykmi sveta. Kráčame dolu strmými udupanými hlinenými schodmi, po ľavej a pravej strane môjho obzoru sa rozprestierajú dlhé kilometre útesu, do ktorého vráža rozbúrené more. Cestou stretávame ľudí vracajúcich sa hore. Udychčaní a obarení potom, ktorý z nich stekal ako prúd vody sme vedeli, že v tomto teple bude riadny zabiják vyšliapať to naspäť hore. V tej chvíli som si prial byť vtákom a preletieť ponad skaly a vidieť to všetko ešte viac v plnej kráse.
Toto miesto nesie názov T-Rex Bay. Keď sa z vrchu pozrieš dolu, skaly pred tebou majú podobu hlavy dinosaura.
Pozrieť sme zašli aj na “Pasih Uug” alebo lepšie známy ako Broken Beach. Ten má veľké otvory na pobreží útesu a to bolo pravdepodobne vytvorené v dôsledku silných vĺn. Je to útes s výškou cez 20-50 metrov.
Broken Beach s veľkým oblúkom, ktorý miestu vytvára krásnu scenériu. Tak peknú, že sme zabudli po akej rozbitej trase sme prišli a ako dlho kvôli tomu trvala cesta.
Vyzerá to tak, že pôjdeme po tme…
Na ubytovanie sme dorazili s menšími odreninami. Cestou nás obiehali skútre domácich, ktorí nám pri niektorých strmých úsekoch radili ísť radšej popri skútri. Všade na okolo tma, len svetlá skútrov blúdiach po rozbitých poľných cestách. Prechádzali sme cez dedinky, kde nám malé deti kývali, či miestny neveriacky na nás pozerali či sme nezablúdili. Dlhá prašná cesta sa striedala s asfaltovou, plnou výtlkov a serpentín do strmého kopca. Všade naokolo počuť len zver žijúcu v tráve a na stromoch. Vôbec netuším, kde sa nachádzame. Jediné svetlo, ktoré tam bolo, bolo zo svetiel našich skútrov. Myslím, že asi 2 či 3 krát som skončil na zemi.
Vidíme v diaľke svetlá, blížime sa k malej dedinke, len kúsok od miesta, kde sme ubytovaní. Vyhladovaní zastavujeme pri prvej reštaurácií, ktorá nám padla do očí. Je to tu dosť plné, no našťastie sa uvoľnil stôl a my sme si mohli oddýchnuť po tak adrenalínovej a náročnej ceste.
TRIP NAPRIEČ OSTROVOM BALI MÁ 8 ČLÁNKOV
0 Komentáre
Najnovšie články
#SRDCOMDOBRODRUH
- Čo ponúka krajina, ktorá je prezývaná aj ako srdce Stredomoria? 3. augusta 2020
- Pár kilometrov od luxusných budov, nájdeš starodávny Orient Dubaja. Nenechaj si ho újsť! 22. júna 2020
- Kam môžu Slováci cestovať bez toho, aby po návrate domov od nich vyžadovali negatívny test? 21. júna 2020
- Koronavírus mi prekazil všetky plány. Moja prvá letenka v roku 2020 smeruje na Maltu! 17. júna 2020
- Zaujímavé miesta, ktoré odporúčam vidieť na Bali! 29. decembra 2019